Skupinové myslenie (Groupthink)

“Oveľa radšej by som mal spoločnosť, kde každý niekedy nesúhlasí, ako spoločnosť, kde každý vždy súhlasí. Úplná zhoda nie je zdravá.”

Marc H. McCormack

V šesťdesiatych rokoch zostavil vtedajší americký prezident John F. Kennedy jeden z intelektuálne najsilnejších tímov prezidentských poradcov v dejinách USA. Napriek tomu sa USA nevyhli debaklu v Zátoke svíň, kde hanebne zlyhal pokus odstrániť na Kube režim Fidela Castra.

Toto a ďalšie podobné zlyhania skupiny špičkových odborníkov počas skupinového rozhodovacieho procesu zaujalo amerického psychológa Irvinga Janisa, ktorý prišiel s teóriou skupinového myslenia (groupthink). Janis za určitých podmienok poníma skupinové myslenie ako takmer zákonitý sociálno psychologický mechanizmus, ktorý dovedie skupinu zloženú dokonca z mimoriadne inteligentných ľudí k úplne zlým záverom.

Skupinové myslenie (groupthink) možno takmer zákonite identifikovať pri splnení nasledujúcich podmienok:

• Situácia nie je vnímaná realisticky
• Realistické názory nemajú šancu uspieť (“nechcú byť vypočuté”)
• Skupina je odtrhnutá od vonkajšieho prostredia (izolácia od podnetov zvonku)
• Skupina je vysoko súdržná
• Skupina pracuje pod tlakom vonkajšej hrozby
• Rozvíja sa veľmi intenzívny stres
• Skupina je pod tlakom, pretože rozhodnutie má byť rýchle

V takejto situácii dochádza k rozvoju ôsmich symptómov skupinového myslenia:

• Rozvíja sa Ilúzia nezranitelnosti
• Upevňuje sa neotrasiteľná viera v morálnosť správania skupiny
• Dochádza ku kolektívnej racionalizácii rozhodnutí skupiny
• Rozvíjajú sa zdieľané myšlienkové stereotypy a postoje, najmä k oponentom, ktorí sú zosmiešňovaní
• Uplatňuje sa autocenzúra, členovia skupiny sa neprejavujú kriticky a všetci sa tvária, že súhlasí
• Nastupuje ilúzie jednomyseľnosti a členovia skupiny získavajú pocit falošnej zhody - nikto navonok neodporuje danému rozhodnutiu
• Reprezentanti iných názorov sú vystavení tlaku a nútení zmeniť názor
• Objavujú sa “strážcovia myslenia”, ktorí cenzurujú odlišné názory a negatívne informácie zvonku

Podľa Janisa vedie skupinové myslenie k týmto siedmim chybám v rozhodovaní:

• Nie sú dostatočne preskúmané všetky alternatívy riešenia
• Skupina sa odchyľuje od pôvodných cieľov
• Skupina dostatočne nezvažuje rizika zvoleného riešenia
• Raz zamietnutej alternatívy nemajú šancu byť opäť prijaté
• Zber informácií v skupine je nesystematický a neúplný
• Skupina filtruje informácie a potláča tie nežiaduce
• Neexistuje náhradný plán pre prípad zlyhania zvoleného riešenia

Podľa Janisa existuje niekoľko osvedčených spôsobov, ako sa vyhnúť pasci skupinového myslenia:

• Vedúci poverí každého člena skupiny rolí kritického posudzovateľa návrhov, každý tak môže vyjadrovať námietky a pochybnosti
• Vedúci pracovníci v skupine nesmie vopred vyjadrovať svoje názory, aby svojou autoritou neovplyvnili ostatné
• Je vytvorených niekoľko skupín paralelne pracujúcich na riešení problému (pozri tiež paralelné tímy)
• Všetky zmysluplné varianty sú preskúmané, žiadna nie je vopred zavrhnutá
• Každý člen skupiny má právo konzultovať myšlienky skupiny s niekým dôveryhodným zvonku
• Skupina môže na svoje porady pozvať odborníka zvonku
• Najmenej jeden člen skupiny by mal zastávať úlohu diablovho advokáta, ktorý systematicky prichádza s protinávrhy a spochybňuje rozhodnutia skupiny, na každej schôdzke by malo ísť o inú osobu

Ďalej možno odporučiť tieto kroky:

• Kontrolovať, či nedošlo k niektorej zo siedmich chýb v rozhodovaní
• Systematicky priberať do skupiny jedincov, ktorí sú známi svojou nonkonformitu
• Vedúci skupiny individuálne rozhodne po vypočutí názorov členov skupiny