“Riziko v sebe inherentne obsahuje pojem kontroly. Premoderné nebezpečenstvá bola pripisovaná prírode, bohom a démonom. Riziko je moderný pojem. Predpokladá rozhodovanie. Akonáhle hovoríme o otázke rizika, hovoríme o kalkulovaní nekalkulovatelného, o kolonizovanie budúcnosti.”
Ulrich Beck
Riziková spoločnosť je sociologická teória nemeckého sociológa Ulricha Becka. Podľa neho na jednej strane modernizácia a rozvoj vedy a techniky prináša rad pozitív a uľahčuje život, na druhej strane má negatívne účinky napríklad na životné prostredie a prináša celý rad rizík.
Súčasne kritický rozum, kritická reflexia, ktorou modernita narušovala tradičné spoločnosti, je teraz náhle používaná proti samotným výdobytkom modernity a proti jej nečakaným dôsledkom (Beck, 2011). Kritické myslenie vníma riziká a vedie až k spochybneniu výdobytkov súčasnosti - ku skepse voči technike všeobecne a napríklad voči jadrovej energetike a iným rizikovým odvetvím priemyslu. Táto skepsa ovplyvňuje nálady trhu a spotrebiteľov a treba s ňou počítať.
Súčasne však Beck hovorí: “Modernizácia však nie je žiadny fiakr…, z ktorého môžeme, ak nám nevyhovuje, na ďalšom rohu opäť vystúpiť.” Tým je myslené, že riziká modernej spoločnosti sú tu s nami a musíme sa naučiť s nimi žiť a snažiť sa ich znižovať na minimálnu úroveň. A zároveň aktívne využívať nástroje krízového riadenia a riadenie rizík.
Praktické využitie teórie rizikovej spoločnosti: Najmä technologické a energetické spoločnosti musia počítať s kritickým myslením a skepsou verejnosti i svojich súčasných aj potenciálnych zákazníkov. Mali by otvorene hovoriť ako o rizikách, tak svojich aktivitách podniknutých k eliminácii rizík (pozri riadenie rizík). Najhoršie propagandou je tváriť sa akoby nič. Naopak je potrebné aktívne komunikovať a pracovať s verejnou mienkou. Súčasne by verejný sektor mal aktívne pôsobiť ako regulátor a dohliadať na obmedzenie rizík.
Komentáre
Do diskusie sa nedá prispievať, pretože je uzamknutá