“Hodnota je teraz vytváraná prostredníctvom produktivity a inovácií. Oba tieto faktory predstavujú aplikáciu znalostí v pracovnom procese. Vedúcimi sociálnymi skupinami spoločnosti znalostostí budú ,kvalifikovaní špecialisti’, znalostný manažéri, ktorí vedia ako alokovať poznatky a vedomosti, aby sa dosiahla ich produktívneho využitia - rovnako ako kapitalisti vedeli, ako produktívne využiť kapitálu.”
Peter F. Drucker
Riadenie vedomostí (Knowledge Management) je oblasť riadenia zameraná na znalosti. K riadeniu znalostí existuje niekoľko prístupov. Za typické možno považovať nasledujúce štyri:
- Ide o samostatnú manažérsku disciplínu
- Riadenie vedomostí má najbližšie k riadení ľudských zdrojov (dôraz na tacitné znalosti)
- Riadenie vedomostí má najbližšie k riadenie informácií (dôraz na explicitné znalosti)
- Ide o oblasť na pomedzí riadenie ľudských zdrojov a riadenie informácií a ICT (syntéza tacitných a explicitných vedomostí)
Vedomosti sú viazané na konkrétneho človeka, ktorý je nadobudol pomocou svojich skúseností. Riadenie vedomostí je z praktického hľadiska o uchovávaní (pomocou ICT) a prenos poznatkov a zručností medzi pracovníkmi. Schopnosť vytvárať, odovzdávať a aplikovať vedomosti sa stáva kľúčovou konkurenčnou výhodou - ostatne je dnešná ekonomika nazývaná znalostnou ekonomikou.
Podobné prístupy sú viditeľné aj v oblasti kvality, ktorá kladie dôraz na inovácie a neustále vylepšovanie pracovných a iných postupov (napr. metódy TQM alebo Six Sigma), čo nie je nič iného než využívanie a riadenie znalostí o určitej oblasti.
Propagátorom štvrtého prístupu je napríklad Karl Erik Sveiby. Ten vymedzuje riadenie znalostí ako oblasť syntetizujúci adekvátne prvky na pomedzí riadenie ľudských zdrojov a riadenie informácií - viď obrázok.
Analytické techniky používané v riadenie znalostí:
Komentáre
Do diskusie sa nedá prispievať, pretože je uzamknutá