Psychologická zmluva

Psychologická zmluva je pojem, ktorý označuje súbor vzájomných očakávaní a povinností medzi pracovníkmi organizácie a organizácií. Tieto očakávania sa týkajú hodnôt a noriem, požadovaného správania, pracovného výkonu, odmeňovanie, povyšovanie, uplatňovaných zásad rokovania s ľuďmi a vlastne všetkých aspektov fungovania organizácie a ľudí v nej (tj. celej organizačnej kultúry).

Psychologická zmluva zásadne ovplyvňuje nielen očakávania ale aj správanie ľudí. Je významným, aj keď nikde nepísaným, vzťažným rámcom pre pracovníkov i manažérov. Základným obsahom psychologickej zmluvy by mali byť zásady slušnosti a spravodlivosti, vzájomná dôvera a plnení dohôd. Psychologická zmluva vedie k “občianstvo v organizácii”, k oddanosti pracovníkov a motivuje.

V praxi je dôležité, či sú očakávania a predpoklady obsiahnuté v psychologickej zmluve obojstranne vyvážené. Ak sú požiadavky oboch strán v nepomere a očakávaní rozdielna, psychologická zmluva nefunguje tak, ako má. To sa odráža najmä na nedobrom organizačným klímy a kultúre a miesto motivácie dochádza k demotivácii a vzťahy medzi pracovníkmi a organizáciou tak môžu byť narušené. To samozrejme ohrozuje výkonnosť organizácie a jej výsledky.

Praktické využitie psychologickej zmluvy: Personálny riaditeľ (CHRO) by mal mať povedomie o stave psychologickej zmluvy v organizácii. Ten sa dá zistiť napríklad prieskumom spokojnosti medzi zamestnancami. Ak sú výsledky vyhovujúce, je všetko v poriadku. Ak nie, je potrebné vzájomná očakávania zladiť.