Mintzbergův paradox konštatuje, že napriek rozdielny charakter vrcholové riadiacej práce v porovnaní s riadiacou prácou na nižších úrovniach by vrcholovej vedenie malo zostať v kontakte s všedným životom organizácie. Malo by činiť strategické rozhodnutia a nezdržiavať sa nedôležitými detaily, ale súčasne by malo vedieť čo najviac o bežnom chode organizácie, o atmosfére a do istej miery aj o všedných problémoch.
Elegantne to opisuje sám Henri Mintzberg: “Efektívna stratégovia nie sú ľudia, ktorí abstrahuje od dennodenne podrobností. Je to práve naopak: sú to tí, ktorí sú v nich hlboko ponorení, a pritom sú z nich schopní abstrahovať strategická oznámení. “
Komentáre
Do diskusie sa nedá prispievať, pretože je uzamknutá