Dublin Core (DC), neprekladá sa, používa sa názov Dublin Core, niekedy tiež nesprávne Dublincore je minimálny metadátový štandard pre opis digitálnych, predovšetkým webových zdrojov , umožňujúci jednoduché vyhľadávanie. Vznikol v roku 1995 a jednalo sa o prvý univerzálny formát pre metadáta popisujúce digitálne informačné zdroje.
Tvorí ho pätnásť základných elementov navrhnutých tak, aby mohli dostatočne popísať základné spoločné atribúty väčšiny elektronických zdrojov z rôznych odborov. Kľúčovou vlastnosťou Dublin Core je jeho maximálnu jednoduchosť a zrozumiteľnosť aj pre laikov. To umožňuje popis informačného objektu priamo jeho autorom, ktorý nemusí byť v tejto oblasti školený. Naopak napríklad u formátu MARC môže kvôli jeho zložitosti vykonávať popis iba zaškolený knihovník.
Elementy Dublin Core sa delia do troch skupín:
- Obsah dokumentu (názov, predmet, zdroj…)
- Konkrétny inštancie (dátum, formát, jazyk…)
- Práva k zdroju (autor, vydavateľ…)
Nevýhodou Dublin Core je jeho malá flexibilita a značná jednoduchosť. Implementácia tohto štandarde existujú oi pre jazyky HTML (Hyper Text Markup Language), RDF/XML (Resource Description Framework) a ďalšie. Špecifikácie štandardu Dublin Core bola oi zverejnená v dokumente RFC 2413. Všetky elementy Dublin Core sú voliteľné a súčasne sa môžu v rámci jedného záznamu ľubovoľný opakovať. Tento základný súbor môže byť ďalej rozširovaný o nové elementy - táto možnosť sa často využíva v špecifických aplikačných oblastiach.
Základné kvalifikátory štandardu Dublin Core boli navrhnuté v roku 1997 a ich cieľom je ďalej zjemniť či spresniť význam popisu určitého elementu a poskytnúť tak užívateľom väčšiu flexibilitu. Cieľom je skvalitnenie procesu vyhľadávania informačných zdrojov v špecifických aplikačných oblastiach.
Praktické využitie štandardu Dublin Core: Štandard Dublin Core sa využíva pre zlepšenie kvality metadát elektronických dokumentov s cieľom uľahčiť a zlepšiť v nich vyhľadávanie.
Komentáre
Do diskusie sa nedá prispievať, pretože je uzamknutá