DPH (Daň z pridanej hodnoty), zvyčajne sa používa skratka DPH je jedna z nepriamych daní, radí sa tiež medzi spotrebnej dane. Princíp dane z pridanej hodnoty spočíva v tom, že organizácie odvádza DPH z rozdielu medzi vstupmi a výstupom. Tento princíp sa vzťahuje na všetkých účastníkov celého dodávateľsko-odberateľského reťazca (od výrobcu surovín až po spotrebiteľa) s tým, že jednotliví účastníci reťaze si môžu odpočítať DPH na vstupoch a že na konci celého reťazca je DPH vždy zaplatená konečným spotrebiteľom.
- Z pohľadu kupujúceho je DPH súčasťou ceny, ktorú zaplatí za (za služby alebo výrobky)
- Z pohľadu predávajúceho sa daň platí z “pridanej hodnoty”, ktorá vznikne rozdielom predajnej ceny a ceny vstupov (materiál, služby a ďalšie zdaniteľné vstupy)
DPH tvorí vo väčšine štátov jeden z najdôležitejších príjmov štátneho rozpočtu (verejných financií). Daní z pridanej hodnoty je zaťažená väčšina výrobkov a služieb.
V niektorých krajinách sa je obdobou daň GST (goods and services tax) v USA je obdobou DPH tzv Sales Tax. DPH bola prvýkrát uvedená až v roku 1954, (napríklad v Spojenom kráľovstve až v roku 1974). V Európskej únii, kde je v priemere najvyššia DPH na svete je sadzba DPH upravená spoločnou smernicou na minimálnej výške 15%. Prehľad sadzieb DPH v jednotlivých štátoch je uvedený v odkazoch.
Využitie DPH v praxi: DPH platí osoby, teda aj všetky organizácie a podniky, pri nákupe výrobkov a služieb a môžu si odpočítať pomernú časť dane zo vstupov. Konečným daňovníkom dane DPH je spotrebiteľ pretože daň platí ako súčasť toho, čo kupuje. Ak je predávajúci registrovaný ako platca DPH, musí odviesť z obchodu (pokiaľ ten je predmetom DPH) časť hodnoty. Môže si však odpočítať časť dane z ceny vstupov (materiál, služby a ďalšie zdaniteľné vstupy).
Komentáre
Do diskusie sa nedá prispievať, pretože je uzamknutá