Diskontinuita

Pojem “diskontinuita” má korene vo filozofii av geológii. Filozoficky je mienená nespojitosť či nesúvislosť ako opak spojitosti či súvislosti. V geológii ide o nespojitosť zemskej kôry. Zemské dosky sa dosky pohybujú po tekutom jadre asi ako kryhy po vode. Pokiaľ do seba dosky narazí, dochádza k zemetraseniu.

Ak chápeme organizáciu ako budovu na povrchu zeme a okolie organizácie si predstavíme ako geologické podložie, potom následkom diskontinuity dosiek a ich stretu môže dôjsť k zemetraseniu. To môže ohroziť stabilitu budovy a poškodiť ju alebo dokonca úplne zničiť.

Termín diskontinuita do odboru managementu zaviedol Peter F. Drucker, keď v roku 1968 vydal knihu “Vek diskontinuity”.

Drucker hovorí, že kontinuita - v zmysle spojitost, návaznost či nepřetržitost - v spoločnosti aj ekonomike skončila a nastáva obdobie zlomov, zmien a nespojitosti. Trendy v podnikaní iv živote spoločnosti sa začnú rýchlo meniť a bude ťažké, ak nie nemožné ich predvídať.

Drucker chápe diskontinuitu predovšetkým ako “závažné zmeny v podstate sociálne a kultúrne reality”.

V uvedenej knihe Drucker definuje štyri faktory spôsobujúce nespojitosť:

• Nové technológie - vznikajú v dôsledku prudkého rozvoja prírodných (najmä fyzika, chémia i biológia) i spoločenských vied (najmä psychológia a sociológia)
• Zmeny svetovej ekonomiky - ekonomika sa posunula od národnej a regionálnej úrovne na svetovú úroveň
• Nové usporiadanie spoločnosti a politiky - vzniká nový pluralizmus inštitúcií - verejných i súkromných i neziskových - a objavuje sa dôraz na sociálnu zodpovednosť nielen firiem, ale všetkých inštitúcií a organizácií
• Kľúčovým zdrojom sa stali vedomosti - vzniká spoločnosť a ekonomika založená na znalostiach, ako kľúčovom zdroji ekonomického rastu i sociálneho rozvoja, Drucker prichádza s pojmom znalostná spoločnosť (knowledge society) a znalostný pracovník (knowledge worker)