Mike Davidson popisuje vo svojej knihe “Ako sa stať skvelým stratégom” kľúčové charakteristiky úspešného strategického riadenia. Zameriava sa skôr na “mäkké” faktory a “tvrdé” zasadzuje do ich rámca, vysvetľuje ich v kontexte vízie, poslanie alebo zdieľaných hodnôt.
Kniha je rozprávaná ako fiktívny príbeh úspešného manažéra, ktorý sa postupne prepracoval na pozíciu generálneho riaditeľa a nakoniec až na miesto prezidenta spoločnosti. Vo vrcholnej funkcii zisťuje, že jeho doterajšie zručnosti a kompetencie pre strategickú úroveň nestačí, aj obsah jeho práce by mal byť iný ako predtým.
Stretáva sa s konzultantom, ktorý má prezývku “Skvelý stratég” a celú situáciu preberajú: “,Tak ako vám môžem pomôcť?’ Spýtal sa Skvelý stratég. ,Hm,’ povedal nový Prezident, ,zdá sa mi, že som u konca svojich síl. Nepoznám nikoho, kto by dokázal prevádzku podniku riadiť lepšie než ja. Ale vyzerá to, že väčšinu času trávim zažehnáváním katastrof; a zvyšok potom posudzovaním návrhov predkladaných ľuďmi, ktorí toho o svojej práci vedia viac ako ja. Teraz ma vymenovali prezidentom spoločnosti. A jediné, čo si momentálne dokážem predstaviť, je ďalej robiť to, čo som robil doteraz, ibaže lepšie. A pritom …’ ,… by predsa malo ísť o trochu inú prácu,’ dokončil Skvelý stratég.”
Podstatou Davidsonova zlomu je zásadný rozdiel medzi charakterom práce vrcholového manažéra a prác na nižších stupňoch riadenia. Vhodným vysvetlením tohto javu je koncept manažérskych zručností. Na druhú stranu je potrebné nezabúdať na Mintzbergův paradox.
Komentáre
Do diskusie sa nedá prispievať, pretože je uzamknutá