Claude Elwood Shannon
“Mal som šťastie, bol som vtedy zhodou okolností zrejme jediný, kto dôverne poznal obe disciplíny (informatiku a kybernetiku).”
Hovorí Claude Shannon o svojom prínose v oblasti vývoja informačných a komunikačných technológií.
Claude Shannon bol americký matematik a inžinier - je známy ako “otec teórie informácie”, ktorá definovala princípy prenosu, kódovanie, dekódovanie, ukladanie a meraním informácií a položila základy princípom vedného odboru informatika. Narodil sa v roku 1916 v Gaylord, v štáte Michigan v USA. Mal na neho vplyv jeho dedko, ktorý bol vynálezcom. Claude Shannon bol už od malička fascinovaný rôznymi mechanickými a elektrickými prístrojmi a jeho idolom bol jeho vzdialený príbuzný Thomas Alva Edison. Súčasťou jeho teórie informácií bolo vyjadrenie univerzálne jednotky Informácie, ktorú Shannon označil ako “binary digit” alebo skrátene “Bit” a definoval, že jeden Bit reprezentuje informáciu získanú odpovedí na jednu otázku typu áno / nie, vyjadrenú pomocou číslic 0 / 1.
Súčasťou diela Claude Shannona bola okrem ucelené teórie informácie tiež celý rad čiastkových teórií a stanovených zákonitostí. Medzi najvýznamnejšie patria:
- Definícia jednotky Informácie (Bit)
- Definícia prostriedkov potrebných pre prenos informácií: vysielač, prijímač, kanál
- Teória prenosu dát (informačných signálov), informačné šumy
- Definícia redundancie informácie
- Teória dátovej kompresie
- Teória spínacích obvodov využívajúce Booleova logiku, ktorá bola kľúčová pre rozvoj digitálnych počítačov
- Teória optimálneho kódovania
Jeho súhrnná práca Matematická teória komunikácie, ktorú publikoval v roku 1948 v časopise Bell System Technical Journal ustanovila informatiku a počítačovú vedu ako exaktnú vedný odbor.
Shannon vyštudoval na Michiganskú univerzitu a neskôr tiež Massachusetts Institute of Technology (MIT). Jeho diplomová práca Symbolická analýza reléových a spínacích obvodov (A Symbolic Analysis of Relay and Switching Circuits, 1938) sa stala faktickým základom nového vedného odboru. Howard Gardner (Harvard University) sa o nej dokonca vyjadril slovami: “je to pravdepodobne najdôležitejšie a najslávnejšie diplomová práca tohto storočia”. Shannon bol zamestnaný v Bellových laboratóriách a zaujímavosťou je aj to, že vo svojich 35 rokoch sa rozhodol odísť do dôchodku, aby sa mohol venovať svojim záľubám.
Komentáre
Do diskusie sa nedá prispievať, pretože je uzamknutá